V prvom rade si treba vybrať obklad a dlažbu, ktorú budete klásť. Tejto téme sa venujeme v našom blogu „Ako si správne vybrať?“. Ak ste si ho ešte neprečítali, tak klikajte, ak Vám je táto problematika jasná, čítajte ďalej.
Aby sme dlažbu nekládli len tak „hala-bala“, treba si premyslieť, podľa formátu obkladu/dlažby a rozmerov danej miestnosti, ako klásť s čo najmenším odpadom. Nie je zlé vytvoriť si kladačský plán, podľa ktorého sa budete môcť orientovať. Ide predovšetkým o to, aby boli obklad/dlažba kladené systematicky a esteticky. To znamená hlavne to, že nám nevzniknú príliš malé dorezy. Takýto výsledok môžete docieliť napr. tak, že začnete klásť obklad/dlažbu od stredu steny alebo podlahy. Podľa rozmerov obkladu a dlažby sa dá docieliť aj to, že špáry na podlahe prechádzajú plynulo na obklad (sú spoločné). Okrem takéhoto spôsobu sa dá samozrejme klásť podlaha aj dlažba „na koso“, to už je samozrejme zložitejšie, ale výsledok stojí za to.
Pred samotným kladením obkladu/dlažby je dôležité dôkladne pripraviť povrch, ktorý sa bude obkladať. Je nutné odstrániť nečistoty a povrch vyrovnať (platí hlavne pri podklade pre dlažbu). Všeobecne tolerovaná odchýlka by nemala presiahnuť +/- 2mm na 2 metre dlažby. Ak zistíte, že tento údaj je väčší, treba podklad vyrovnať. Na tento účel je najlepšie použiť samonivelačný poter. Po vyrovnaní je dôležitá aj penetrácia podkladu. Napenetrovať by ste mali hlavne nasiakavejšie podklady, pri ktorých penetračný náter zmenší ich nasiakavosť a zjednotí podklad. Pri miestach a miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou, ako napr. kúpeľni, je dôležitým prvkom aj hydroizolácia. Tomuto prvku sa venujeme v blogu „hydroizolácia“.
Potom, čo máte pripravený a ošetrený povrch, ktorý idete obkladať, musíte dobre zvážiť, aké lepidlo pre daný typ obkladu/dlažby a povrchu použijete.Túto problematiku objasňujeme v blogu „Lepidlá“. Existuje veľa druhov na rôzne materiály, preto je dobré mať aspoň základný prehľad.
Lepidlo na povrch nanášame stierkou, ktorá má „zúbky“. Práve týmito zúbkami vieme lepidlo zarovnať. Pri menších dlažbách a obkladoch sa používajú 6 mm zúbky, pri väčších rozmeroch (dlhšie ako 20 cm) zúbky o čosi dlhšie. Lepidlo nanášame tak, aby pokrylo celú plochu položenej dlaždice. Pri nedostatočnom pokrytí môže dlažba neskôr pukať. Dlažbu na lepidlo pokladáme zo šikma, po uložení zatlačíme a pobúchame gumeným kladivkom. Na vymedzenie používame plastové vymedzovacie krížiky.
Dlažbu kladieme tak, aby rad pri vstupe do miestnosti bol z celých, neupravovaných dlaždíc. Začíname klásť od predposledného radu náprotivnej strany od vstupu. Predtým než začnete klásť, mali by ste si spraviť vodiacu linku(nakresliť, motúzom atď.) rovnobežnú so stranou vstupu. Dlažbu pri stenách kladieme ako poslednú po zaschnutí lepidla, keďže ju budeme musieť upravovať(ak nie sú steny úplne kolmé a súbežné. Dlažbu režte najlepšie rezačkou na dlaždice, prípadne kotúčovou rezačkou (nato však treba mať prax a je to samozrejme nebezpečnejšie). Ak kladiete dlažbu do miestnosti, kde okolité steny budú bez obkladu, je dobré, v rámci ochrany omietky pri čistení, spraviť sokel. Ten môžete teoreticky spraviť aj z orezov, ale najlepšie sú na to originál určené kusy dlažby.
Pri pokladaní obkladu je proces veľmi podobný. Obklad kladieme tak, aby bola zachovaná spomínaná symetria. Najviditeľnejšie kusy obkladu by nemali byť orezávané. Keďže sa na stene, na rozdiel od podlahy, vyskytujú rôzne „prekážky“ ako prívod vody a podobne, budete možno musieť do obkladu vyrezať otvory. Najlepšie je použiť vykružovací vrták na to určený. Aby sa vrták po dlažbe nekĺzal, je dobré do dlažby najprv vyraziť malú dierku, napr. poklepať kladivkom po vrtáku.
Po položení obkladov a dlažby prichádza na rad škárovanie, samozrejme, po zaschnutí lepidla, čo znamená aspoň 24 hodín. Lepidlo, ktoré sa dostalo nad povrch, resp. vypĺňa veľkou mierou škáru, musíme vyškrabať. Zamedzíme tak zmiešaniu škárovacej hmoty s lepidlom na viditeľnom mieste a škárovacia hmota sa dostane lepšie medzi obklad/dlažbu. Aj tejto téme sa venujeme detailnejšie v blogu „Škárovacie hmoty“. Na výber máte znova z viacerých možností, preto si treba hlavne určiť do akého prostredia škárovacia hmota pôjde. Výrobcovia ponúkajú samozrejme aj viacero farebných prevedení. Vo všeobecnosti však platí, že na dlažbu sa má použiť šedá, resp.tmavšia škárovacia hmota, pretože na nej vidieť menej nečistoty.
Škárovaciu hmotu nanášame mäkšou, gumenou stierkou a nadbytok hmoty odstránime vlhkou špongiou. Bežnú škárovaciu hmotu necháme najprv kus zaschnúť, aby nemazala,a následne očistíme dlažbu. Pozor si však treba dať na epoxidové škárovačky, ktoré sa po zaschnutí na dlažbe/obklade čistia už len veľmi ťažko. Preto takéto hmoty treba čistiť priebežne. Napriek tomu že sa horšie čistia, majú epoxidové škárovacie hmoty veľmi dobré vlastnosti a znášajú nepriaznivejšie prostredia. Pri častiach, ako je napr. sprchový kút, kde sú spoje namáhané viac ako zvyšok obkladu/dlažby, je dobré použiť silikón. Ten je oveľa flexibilnejší, a tak nehrozí poškodenie spoju ako pri klasickej škárovacej hmote.
Keďže obkladačské práce nepatria medzi najčistejšie, vhodné je miestnosť, ktorú ste obkladali, po ukončení prác správne vyčistiť. Na čistenie obkladov a dlažieb po pokládke a špárovaní slúžia rôzne prípravky, napr. ako Fuga Wash alebo Fuga Soap od Kerakollu. Dajú sa použiť ako na gresovú, tak aj na keramickú dlažbu/obklad a prírodný kameň. Odborný predajca Vám vždy vyberie ten správny prostriedok, je nutné len špecifikovať na aký účel výrobok potrebujete.
