Lepidiel na obklady a dlažby je veľa, tu je stručný prehľad typov a použitia:

Ako pri iných produktoch, aj pri výbere lepidiel pre obklady a dlažby platí, že si treba vybrať produkt najvhodnejší pre daný účel. Práve preto treba vybrať lepidlo so špecifickými vlastnosťami. Pre tento účel slúžia štandardné označenia charakteristík lepidla.

Podľa zloženia:

C – cementové lepidlo – zmes hydraulických spojív, kameniny a organických prísad, mieša sa pred použitím s vodou alebo kvapalnou zložkou

D – disperzné lepidlo – zmes organických spojív vo forme vodnej polymérnej disperzie, organických prísad a minerálnych plnív, pripravené hneď k použitiu

R – lepidlo na báze živíc – jedno alebo viac zložková zmes syntetických živíc, organických prísad a minerálnych plnív, ktorá tvrdne na základe chemickej reakcie

Označenie tried:

1 – štandardné lepidlo

2 – vylepšené lepidlo

F – rýchlo tvrdnúce lepidlo

T – lepidlo so zníženým sklzom (dlažba sa po nalepení „nekĺže“ smerom dolu alebo šikmo)

E – lepidlo s predĺženou dobou tvrdnutia (obkladač môže pokryť lepidlom väčšiu plochu naraz)

Ďalej sa ešte udáva označenie priečnej flexibility (do akej miery je lepidlo schopné prehnutia):

S1 – priečna deformovatelnosť medzi 2,5 a 5mm

S2 – priečna deformovatelnosť väčšia ako 5mm

Príklad značenia lepidla:

C1T – lepidlo na bežné použitie, neodporúča sa pre náročnejšie aplikácie

C2TE – lepidlo aj pre náročnejšiu aplikáciu a gresovú dlažbu

C2TES1 – vylepšené cementové lepidlo so zníženým sklzom a predĺženou dobou tuhnutia, ktoré má flexibilitu kategórie S1. Vhodné pre všetky obklady a dlažby, do interiéru aj exteriéru aj na podlahové kúrenie. Napríklad ako Kerakoll BioFlex S1. Bioflex S1 je navyše vhodný pre lepenie na skoro všetky typy podkladov ako je hydroizolácia, cementové potery, betón, sadrokartón, pórobetón, tehly, sadra a anhydrit, drevo, kov, pvc...

Vo všeobecnosti teda platí, že pre klasický keramický obklad, ktorý použijete napr. v kuchyni, Vám stačí lepidlo typu C1. Pre ťažšie materiály, ktoré pôjdu aj von, potrebujete už lepidlo typu C2T. No a na záver, pre najnáročnejšie aplikácie alebo pre obklad ktorý potrebuje určitú flexibilitu (ako napríklad sklenený obklad, mozaika, sklokeramika) a pre ťažký obklad ako prírodný mramor je potrebné lepidlo C2TE S1.

Pri lepení dlažby na liate podlahy, ktoré sú väčšinou anhydritové (sádrové), musíte mať na pozore fakt, že sadra a cement sa nemajú v láske. Pri vztyku sadry s cementom dochádza k pomerne silnej chemickej reakcií, ktorá má za následok rozpad dotýkajúcich sa plôch. V praxi to znamená, že sa sadra rozpadne na prach a tak dlažba alebo obklad odpadne. Aby sa predišlo takémuto výsledku, máte dve možnosti:

1. Použiť lepidlo na báze anhydritu

- Pri tejto možnosti eliminujete použitie cementu, takže sadra nebude mať s čim zreagovať. Pri takejto aplikácii je dostačujúci bežný penetračný náter.

2. Použiť cementové lepidlo

- Logicky vyplýva, že cementové lepidlo nemôže prísť do kontaktu so sadrou a tak treba povrch dôkladne „uzavrieť“. Na tento účel nám slúži penetrácia, ktorú však neriedime a musíme ju naniesť v dostatočnom množstve aby prekryla celý povrch a tak ho oddelila od spomínaného cementového lepidla. Mali by ste počkať aspoň 24 hodín pre dokonalé zaschnutie, a až potom začať s pokládkou. 

Disperzné lepidlá, na rozdiel od bežných cementových, majú výhodu v tom, že sú pripravené ihneď k použitiu. Ich aplikácia je taktiež jednoduchá, pretože sa dajú dávkovať aj z „pištole“ na silikón. Vykazujú veľmi dobré vlastnosti, hlavne pri lepení materiálov savý (podklad) – nesavý (obklad).

Posledná kategória, lepidlá na báze epoxidových živíc, je vhodná najmä pre priestory s chemickým zaťažením. To sú napr. priestory, kde sa používajú agresívne chemické čistiace prostriedky alebo dlažba prichádza do kontaktu s inými agresívnymi prvkami ako tuk, šťavy, extrémna vlhkosť. Sú vhodné do interiéru aj exteriéru, mrazuvzdorné a keď sa používajú ako špárovacia hmota, tak sa dobre čistia.